Existuje neuveriteľné množstvo pocitov, ktoré vo mne vyvoláva hudba. Niekedy mám pocit, že hovorí o mojom živote. Aspoň pre mňa určite tvorí „môj malý príbeh“. Vždy počúvam to, čo vystihuje môj momentálny stav. Zapnem si svoju srdcovku podľa nálady. Alebo naopak, to, čo ma povzbudí, prenesie niekde inde. Pretože aj to hudba dokáže. Je neuveriteľné ,akú silu v sebe skrýva pár tónov. Dnes som bola na koncerte. Je jedno, aký to bol koncert. Sme rôzni a každý z nás žije niečím iným. Niekto miluje jazz, iný nedá dopustiť na rockovú klasiku, muzikály alebo operu. Je jedno, aký žáner počúvate ak vás to dokáže niečím naplniť. Tak ,ako dnes mňa. Sedím na stoličke a premýšľam. O čom? Ani neviem. Len tak, o živote. Ale je to iné. Môj svet je farebný a ja sa cítim tak výnimočne, ako by sa stred vesmíru nachádzal práve v koncertnej sieni. Zavriem oči a nechám blúdiť myšlienky v tej spleti tónov, úžasného rytmu a hlasov spevákov. A nechcem, aby prišiel koniec.
Hudba je terapia. Lieči boľavú dušu.
Hudba je láska. To najkrajšie vyznanie, najskvostnejší prejav citu a vášne.
Hudba je cesta. Za vidinou lepšieho zajtrajška, splneného sna.
Hudba je nostalgia. Otvára dvere do minulosti, do spomienok, pre ktoré sa stala symbolom.
Hudba je radosť. Vyjadruje okamih šťastia, či už absolútneho, alebo pominuteľného.
Hudba je bolesť. Dokáže stelesniť zúfalstvo, smútok aj neistotu.
Hudba je sám život.